Choroboro

Dlho som nič nenapísala. Mala som totiž prechodné bydlisko u doktorov, v škole a v práci. Asi všetky choroby sveta som stihla mať za dva týždne. :D

Hovorila som vám ako sa teším na Valentína a aký je to pre mňa rozkošný milá deň. No a prežila som ho takto.

Drahý je strašný romantik...ruže, čokoláda. Chi...a prekvapil ma šatami, krásnymi šatami, ktoré na mne určite uvidíte.. ale až keď sa počasie umúdri a ja prestanem bojkotovať v zimnej bunde.

A keďže som dostala šaty, tak som si musela ďalšie dvoje kúpiť :D Tie tiež určite uvidíte. 

Na záver vám posielam jednu jedinú fotku odveci. V tých nových šatách, ktoré nie sú ani vidieť.

Popolník a prasa

Dnes som išla do mesta. Super nápad. Okrem toho, že pre mňa z neznámych príčin viselo v strede pešej zóny prasa rozrezané na dve časti (asi fašiangujeme?), tak som zistila že sa neoplatí namáhať s niečím takým ako make-up, pretože nám príjemne pofukuje a všetok ten sneh ide krásne do tváre.
A dopadne to asi takto :

Aspoň som sa teda pri každej príležitosti schovala do nejakého sekáču, alebo do takých tých čínskych obchodov, kde majú všetok tovar od výmyslu sveta, ktorý je schopný sa rozpadnúť do mesiaca. Dá sa tam super nakúpiť. Aj ja som si nakúpila....popolník. Obidve s mamou fajčíme(fuuuuuuuuj) a nemáme doma popolník(mala by som podotknúť, že žijem skutočne zdravo a toto je moja jediná neresť). A keďže sme na balkóne vypestovali v kvetináči slušnú nikotíniu, považujem to za dobrú investíciu.

Inak je všetko po starom. Každé ráno nadávam na sneh a moje kreácie v oblečení sa zužujú a po vonku chodím stále asi takto.

A ešte lahôdka na koniec. Alebo čo sa bude nosiť cez leto v slovenských uliciach.

Ľúbme ľúbme

Dnes mám chuť byť naozaj patetická. S drahým máme menšie výročie a blíži sa Valentín.

Máte radi Valentín ?

 Ja ho zbožňujem, už len preto, že som taký ľúbiaci človek. Nevadí mi gýč, stretávam sa s ním denno denne, nevadí mi absencia tradícií v našich končinách v spojení s týmto sviatkom. Myslím si, že ak si zaslúžia sviatok matky, otcovia, deti, kresťania či dokonca práca zaslúži si ho aj láska. A to nemení nič na tom, že si ju treba prejavovať každý deň.

Dobre. Stačí.

Chcela by som sa venovať trošku aj sebe. Posledné dni ubiehajú príjemné stereotypne- škola, práca, rajčiny, cvičenie, víno, rajčiny, priateľ, cvičenie, rajčiny. Moje módne kreácie si ešte stále nechám pre seba, lebo protestujem v obrej bunde. Vonku stále padá čosi ako snehodážďoneviemčo a začínam z toho šalieť.

Pridávam vám ešte pár fotiek. Jednu strapatú pri tom čo ľúbim a ukážem vám aj moju milú rodinku pásikavcov(mama a brat, jak keby ich jedna mater mala).